Podobne ako na Zemi aj na Marse dochádza k malým zmenám v atmosfére v závislosti na sezónnych výkyvoch.
V roku 2003 sa k Marsu vydali dve rovnaké vozidla NASA v rámci projektu Mars Exploration Rover - Spirit (MER-A) a Opportunity (MER-B).
storočia astronómovia využili prvé skonštruované ďalekohľady na pozorovania, ktoré im umožnili rozoznať na povrchu planéty tmavé a svetlé plochy, z čoho sa usúdilo, že na Marse sú polárne čiapočky.
Obidva pristávacie moduly úspešne pristáli na povrchu v roku 1976 a po dobu 6 (Viking 1), respektíve 3 (Viking 2) rokov uskutočňovali pozorovania.
Tlak na povrchu sa pohybuje medzi 600 až 1000 Pa, čo je približne 100 až 150-krát menej ako na Zemi alebo ako približne 30 km nad povrchom Zeme.
V roku 2001 NASA úspešne vyslala sondu Mars Odyssey, ktorá je stále na orbite planéty.
V rovníkovej oblasti Marsu sa nachádza obrovský kaňon Valles Marineris, dlhý 4 500 km a hlboký 7 km.
V roku 2011 by sa mala z Cape Canaveral na cestu vydať sonda Mars Science Laboratory, ktorá by mala dosahovať rýchlosť až 90 m/h (Phoenix dosahoval rýchlosť 18 m/h).
Stratigrafia Marsu je vedný odbor planetárnej geológie, ktorý sa snaží rozčleniť základné stratigrafické jednotky na Marse.
V súčasnosti kvôli nízkemu tlaku na povrchu nemôže existovať voda v kvapalnom skupenstve.
Prítomnosť hematitu na povrchu Marsu je považovaná za jeden z vážnych dôkazov toho, že na tejto planéte bola kedysi voda - na Zemi totiž hematit vzniká oxidáciou práve za jej prítomnosti.
