Na povrchu Slnka je pozorované veľké množstvo vertikálnych pohybov.
Je to priestor medzi jadrom Slnka a styčnou vrstvou.
Tlak žiarenia, ktoré sa dostáva na povrch Slnka, je obrovský a vyrovnáva pôsobenie gravitačnej sily, ktorou sú všetky časti Slnka priťahované k jeho stredu.
Zatmenie Slnka je jav, pri ktorom sa Slnko, Zem a Mesiac dostanú do jednej priamky.
V miestach úplného zatmenia Slnka dôjde k ochladeniu, zotmeniu a najjasnejšie hviezdy sa stanú viditeľnými.
Slnečná aktivita sa mení v závislosti od slnečného cyklu.
V porovnaní s priemernými hviezdami Galaxie je teda jeho hmotnosť a svietivosť nadpriemerná, v porovnaní s hviezdami viditeľnými na oblohe voľným okom je však podpriemerná.
V jadre tvorí vodík už iba 34 % a hélium 64 %.
Na rovníku Slnko vychádza a zapadá pod uhlom 90°.
V čase slnečného minima sa na Slnku takmer nevyskytujú, v maxime je ich zase veľké množstvo.
Takmer všetka energia Slnka je vyžarovaná vo forme elektromagnetického žiarenia, ktoré je nevyhnutné pre všetky formy života na Zemi.
V starovekom Ríme to bol Sol a v starovekom Egypte sa boh Slnka nazýval aj Ré, Ra alebo Amon.
Zem obieha okolo Slnka a zároveň rotuje okolo svojej osi.
Na pozorovanie Slnka, či už voľným okom, alebo ďalekohľadom, sa odporúča používať špeciálne slnečné filtre.
V nasledujúcich dvoch rokoch sa však vyskytli minimálne štyri ďalšie pozorovania slnečných škvŕn.
Slnko je jednoznačne dominantné teleso Slnečnej sústavy.
