Množstvo eukaryotických organizmov sa vyznačuje parazitickým spôsobom života, a to často bez ohľadu na ich vzájomnú nepríbuznosť.
V podstate rozoznávame u eukaryotov dva druhy výživy: obligátnu fotoautotrofiu u rastlín a iných fotosyntetizujúcich organizmov a obligátnu chemoheterotrofiu u živočíchov, húb a iných organizmov živiacich sa organickým materiálom.
U mnohobunkových organizmov sa vyskytuje široké spektrum rôznych druhov nepohlavného rozmnožovania, napr.
Väčšinou týchto skupín nie je viac než šesť , z ktorých prvé dve (Opisthokonta a Amoebozoa) sa môžu spájať do skupiny Unikonta, a zvyšok sú takzvané Bikonta: Tu uvedená klasifikácia sa však pravdepodobne bude na základe ďalších poznatkov ešte vyvíjať, okrem iného preto, lebo prirodzenosť (monofyletickosť) hlavne skupín Chromalveolata a Excavata je sporná.
Jeho návrh sa však neujal a znovu sa k nemu v roku 1962 vrátili Roger Stanier a Cornelius Van Niel.
Rozlišuje sa niekoľko typov nepohlavného rozmnožovania, a to jednoduché delenie materskej bunky na dve dcérske (u protistov najbežnejšie), ďalej pučanie (napr.
Okrem vyššie uvedených štruktúr, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých eukaryotických bunkách, sa v mnohých skupinách eukaryotov vyvinuli aj iné špecifické organely, napríklad plastidy u rastlín a mnohých protíst.
V roku 1990 ho podporili Carl Woese, Otto Kandler a Mark Wheelis, ktorí rozčlenili všetok život do troch domén, Archaea, Bacteria a Eucarya.
U ľudí tvorí nekódujúca DNA asi 97 % genómu a jej funkcie nie sú v drvivej väčšine prípadov dodnes známe.
Améboidný (meňavkovitý) pohyb eukaryotov je založený na polymerácii aktínu a vyskytuje sa napríklad u zástupcov ríše Amoebozoa či taktiež mnohých Foraminifera.
