V roku 2004 bolo oznámené, že Spitzer objavil slabé žeravé teleso, ktoré sa stalo kandidátom na najmladšiu hviezdu, aká bola kedy pozorovaná.
Keď sa do pozorovaní zapojil Spitzerov vesmírny ďalekohľad a James Clerk Maxwell Telescope, pracujúci v infračervených a submilimetrových vlnových dĺžkach, vynikla ako najžiarivejšia zo svojej skupiny galaxií.
Spitzerov vesmírny ďalekohľad mal za cieľ potvrdiť túto hypotézu a dozvedieť sa o diamantoch vo vesmíre viac, pretože jeho citlivé infračervené vybavenie sa na to výborne hodí.
V rámci tohto projektu vzniklo celkove 444 000 fotografií v štyroch rôznych vlnových dĺžkach.
V čase, kedy je SH používaný na iný účel, zaisťujú správne polohovanie palubné gyroskopy.
Odvtedy sa v odbornej aj bežnej tlači pravidelne vyskytovali snímky zo Spitzera, podobne, ako snímky z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu NASA a ESA.
Predpoklad, že sa v kozme vyskytuje veľké množstvo diamantov, sa objavil už v 80.
Pokiaľ sa teleskop nachádza v dostatočne veľkej vzdialenosti od Zeme, je teplota okolitého prostredia schopná ho ochladiť už v priebehu niekoľkých týždňov na teplotu 40 K.
Ďalekohľad bol otestovaný na plynnom jadre a prachu známom ako L1014, ktoré sa predtým zemským observatóriám a ďalekohľadu ISO (Infrared Space Observatory - infračervený vesmírny ďalekohľad, predchodca Spitzera) javilo ako úplne tmavé.
V týchto vlnových dĺžkach je Spitzer obzvlášť citlivý, a mohol by teda pomôcť zhromaždiť potrebné údaje.
Ako prvé túto galaxiu pozorovali Hubbleov vesmírny ďalekohľad a japonský Subaru Telescope na havajskej hore Mauna Kea.
Z toho vyplýva, že je pre pozorovanie najvhodnejšie, pokiaľ sa nanodiamanty nachádzajú v blízkosti veľmi horúcej hviezdy.
V marci 2006 astronómovia oznámili, že našli hmlovinu nachádzajúcu sa asi 300 ly od supermasívnej čiernej diery v centre Mliečnej cesty, ktorá bola pomenovaná Double Helix.
