V roku 1988 preto FAO vydala odporúčanie používať na zisťovanie veku úhorov metódu založenú na skúmaní otolitov.
V súčasnom nariadení zo septembra 2007 je stanovené, že každý štát, na ktorého území sa prirodzene vyskytuje úhor riečny, je povinný vypracovať a do konca roku 2008 predložiť plán riadenia stavov úhora.
V roku 1922 ulovila dánska loď Dana v oblasti Sargasového mora larvy s dĺžkou približne 5 mm, ktoré mali dovtedy žĺtkový vak.
V predchádzajúcich rokoch sa úhor európsky do slovenských tokov nevysádzal a bolo možné zakúpiť si len mrazené úhory, ktoré pochádzali z dovozu.
V roku 2008 Slovenský rybársky zväz doviezol po ôsmich rokoch na Slovensko násadu úhora európskeho z Veľkej Británie.
V období nástupu trenia sa už jeho dĺžka pohybuje priemerne okolo 100 cm, ale môže dosahovať aj väčšiu veľkosť v závislosti na životných podmienkach a veku.
Úhor vždy patril k hojným riečnym druhom a v prímorských krajinách sa dokonca stal významnou hospodárskou komoditou.
V dávnejších dobách bol v Čechách spolu s lososom najdrahšou rybou.
V nasledujúcich rokoch boli vykonávané rozsiahle prieskumy v celom Atlantickom oceáne.
